História

30.05.2009 - 15:15
Vykopávka

Ľubotice ležia na významnej komunikačnej S-J i Z-V osi strednej Európy v blízkosti významného miesta všetkých historických dôb - slobodného kráľovského mesta Prešov. Najstaršie nálezy v lokalite Šarišské Lúky spadajú do obdobia praveku, staršieho neolitu (5 tis. - 3800 p. n. l.), kedy tu prenikli prvé roľnícke kolonistické skupiny prezentujúce kultúru východnej lineárnej keramiky.

30.05.2009 - 15:13

Ľubotice dostali svoj súčasný názov až v roku 1948. Staršia generácia ešte doposiaľ užíva hovorovo skorší názov Kelemeš, ktorý je v obmieňanej podobe známy od 2. pol. 13. storočia. V písomných prameňoch z 13 . - 16. stor. sa dedina Ľubotice spomína tiež pod názvom Kelemes pochádzajúcim z maďarského slova Kelemes = príjemný, lahodný, milý, ľúby.

30.05.2009 - 15:12

Sídlisko s tradičným územím na mieste súčasných Ľubotíc iste jestvovalo skôr než sa jeho meno objavilo v listine z roku 1298 o darovaní Šalgovíka, ktorého chotár susedil s chotárom Kelemeša. Vyplýva z nej, že dedina jestvovala v 2. pol. 13. stor. ako iné obce, na zemianskom majetku. Koncom 13. stor. dedina Kelemeš patrila šľachtickému rodu Bokša.

30.05.2009 - 15:11

Pred, ba aj po r. 1398 patril zemanovi Andrejovi z Ľubotíc, jeho predkom i potomkom, tunajší majetok Banovec (Banocz, Banowcz, Banoch). Vtedy, okolo roku 1398 bola osada už opustená, nemala poddaných obyvateľov, ktorí tu pred r. 1398 mali svoje obydlia a neskôr už nebola obnovená a Bánovec bol len majetkom bez osady. Počas stredoveku ležal v katastri Ľubotíc nanajvýš v jeho bezprostrednom susedstve a mal tých istých vlastníkov ako Ľubotice.

30.05.2009 - 15:11

V r. 1600 mali Ľubotice, ak predpokladáme, že domácnosť mala priemerne 6 členov, do 200 obyvateľov. Obec tvorilo 31 obývaných poddanských domov, kúria zemanov, kostol, fara a škola. Kelemeš bol teda na vtedajšie pomery veľkou dedinou s prevahou poddanského obyvateľstva.

30.05.2009 - 15:10

Ľubotice sú spolu so Šarišskými Lúkami hromadnou dedinou. Samotné Ľubotice sa vyvíjali v súčasnú podobu počnúc 1. pol. 13. stor. cez stredovek a novovek ako potočná radová dedina s hlavnou ulicou paralelnou s ľubotickým potokom. V jej strede dominovalo duchovné centrum - kostol, vôkol ktorého bol najskôr aj zemepánsky cintorín.

30.05.2009 - 15:03

Začiatkom 20. storočia pri vstupe do Šarišských Lúk vznikla zvláštna funkčna zóna vôkol vodárne. Skoršie krovie i lúku v jej areáli nahradil dnes už zrelý ochranný les. Menšie enklávy odlišnej funkčnosti predstavovali krátko trvajúce priemyselné i obchodné firmy založené hlavne z iniciatívy tunajších židov.

30.05.2009 - 15:02
Mapa Ľubotíc r. 1960

Na pravostrannej terase Ľubotickeho potoka boli do 50. rokov len súvislé záhrady niekoľkých domov, ktoré boli pre bývalých deputátnikov posledného veľkostatkára A. Arda vymedzené vo východozápadnom pretiahlom areáli kaštieľa od poľnej ulice, z ktorej sa až v 60. rokoch vyvinula spevnená nová a dnešná ulica Pod Hájom, až po spomínaný zárodok Šalgovickej ulice.

30.05.2009 - 15:01
Mapa Ľubotíc r. 1985

V priebehu 70.- 80. rokov sa intravilán rozrástol o 45 ha plochy Drevokombinátu, rozšírila sa dopravná zóna o mimoúrovňovú križovatku cesty č. 18 (E 371) so železnicou. Bola daná do prevádzky v r. 1972 a výrazne zmenila klasickú fyziognómiu rozhrania Šarišských Lúk a Ľubotíc. Ľubotice sa stali v rámci obytnej funkcie jednou z lokalít IBV mesta Prešova.